Štefan Papčo je medzinárodne uznávaný slovenský sochár a vizuálny umelec. Jeho diela vystavujú galérie po celom svete. V priebehu rokov sa stal jedným z najoceňovanejších tvorcov na Slovensku. Venuje sa nielen tvorbe sôch, ale aj objektov a inštalácií. Východiskom jeho tvorby je používanie prírodných materiálov, čo pramení z jeho životnej vášne k prírode a horolezectvu. Pre značku Lucron zhmotnil firemné hodnoty do sochy s názvom Thinking ahead. Prečítajte si celý rozhovor o jeho tvorbe.
Vaša tvorba sa opiera o osobnú skúsenosť s horolezectvom. Čo vás viedlo k prvému výstupu?
Išlo o spojenie prostredia a ľudí. Vyrastal som v Ružomberku obklopenom horami. Zároveň som vyrastal s bratmi a všetci mali k prírode veľmi blízko, a tak som aj trávil množstvo času v lese. Vďaka turistike som sa na vysokej škole dostal do komunity horolezcov. Bol to pre mňa kľúčový moment.
S týmito ľuďmi som si veľmi rozumel a popri objavovaní krajiny som nadväzoval aj sociálne kontakty, čo je pre mňa veľmi dôležité. Lezectvu som úplne prepadol, a to sa plynulo premietlo do mojich prác.
Nachádzate súvislosť medzi horolezeckými výzvami a tými v profesionálnom živote umelca?
Samozrejme, mnohokrát som si to uvedomil. V živote zažívate momenty, keď idete za hranice svojich možností alebo vás prekvapí niečo nepredvídateľné. Ako sa hovorí, liezť sa dá za každého počasia, len to niekedy dlhšie trvá. Je to náročné, ale nie nezvládnuteľné, pokiaľ sme dostatočne odhodlaní a sme si vedomí, že neexistuje iná možnosť, ako vystúpiť do cieľa.
Spoliehate sa na vopred vypracovaný plán alebo konáte radšej spontánne?
Povedal by som, že je to kombinácia oboch. Rád si projekt vopred rozplánujem, napríklad v súvislosti s materiálmi, ktoré pri tvorbe sôch používam. Nemenej dôležité je dať priestor spontánnosti a intuícii, aby sa mohlo prejaviť to, čo nevieme úplne vedome kontrolovať. Snažím sa byť otvorený podobným intuitívnym vplyvom, ďalej ich rozvíjať a pracovať s nimi. Rád pracujem s náhodou a s prvkami, ktoré sa dejú takpovediac mimo nás.
Ako vás inšpiruje element prírody vo vašom umením?
Som zaujatý prírodnými materiálmi. Snažil som sa pracovať so sedimentmi alebo inými naturálnymi prvkami, napríklad s hlinou, ale experimentujem napríklad aj so živicou stromov. Takto cez médium živice viem spojiť množstvo stromov do jedného objektu. Taktiež využívam opustené vtáčie hniezda, ktoré zbieram v prírode. Vnímam to ako kumuláciu ich pracovitosti, ale aj rôznych vrstiev krajiny ako sú chlpy, tráva, machy a podobne.
Tieto prvky sú obsiahnuté aj vo vašom novom diele Thinking ahead?
Dielo je v kontinuite s mojou poslednou sériou s názvom Tam, kde som nebol, na ktorej som pracoval minulý rok. V tomto duchu som postupoval aj pri objekte pre klienta Lucron. Tu spájam do harmonického celku rôzne prírodné vrstvy. Či už ide o kameň nadsadený nad zemou pomocou subtílnej oceľovej konštrukcie, alebo o vrstvy včelieho vosku, ktoré sú rovnako úzko prepojené s prírodou. Navrchu sa nachádza vrstva betónu. Je vnímaná ako stavebný prvok, na ktorom je uložené jedno z hniezd. Znamená to najmä spojenie s prírodou. Napríklad vosk má svoju vôňu a pokiaľ viem, že sa dielo bude nachádzať v interiéri a pri stabilnej teplote, tak ho rád zakomponujem do sochy, pretože zakaždým prinesie určitý prvok života.
V roku 2010 vzniklo vaše asi najznámejšie dielo Občania, ktoré “trvá” do dnes, ako tomu máme rozumieť?
Občania sú súsošie piatich portrétov významných osobností českého a slovenského horolezectva. Za totalitného režimu im tento šport poskytoval rizikový únik za dobrodružstvom na neprístupné alpské či iné vysokohorské lezecké cesty. Vzniká postupne a zatiaľ to nevnímam ako ukončené dielo. Má svoj život. Pracujem na ňom už viac ako desať rokov a neustále sa formuje, mení a dostáva inú tvár.
O rok neskôr, teda v roku 2011 vás vybrali vo svetovej konkurencii na rezidenciu do Triangle Arts Residency v New Yorku a v priebehu troch dní ste tam vyhrali dve ceny. Aká bola cesta k úspechu v Spojených štátoch?
Vyskúšať zmenu, zažiť niečo nové a hlavne konfrontovať moje uvažovanie späté s prírodnými procesmi s procesmi vo svete. To je to, čo ma priviedlo do New Yorku. Po týždni pôsobenia v Triangle Arts Residency som sa prihlásil na Dumbo Arts Festival, ktorý je trojdňovou oslavou umenia. Od roku 1997 je to jeden z najočakávanejších festivalov umenia v New Yorku. Prináša inovatívne a odvážne umelecké diela rôznorodému publiku. Poskytuje možnosť na raketový štart kariéry pre umelcov z celého sveta. Výstavy, ateliéry, performancie, ale aj koncertné vystúpenia. V rámci festivalu som sa zapojil do kategórie Open Studio a návštevníkom som prezentoval väčšinu svojich prác pomocou videa, keďže moje diela neboli fyzicky k dispozícii. Počas troch dní trvania festivalu prišlo množstvo ľudí vrátane poroty, ktorá ma vyhlásila za víťaza v rámci kategórie Best Open Studio, a taktiež som sa stal celkovým víťazom Grand Prize.
Sú pre vás ocenenia motivujúce alebo je v tom niečo iné?
Samozrejme, ale skôr je to o procese a rytme. Ak ma proces baví, odrazí sa to na výsledku. Keď si to človek užíva, dostávajú sa do diela kvality, ktoré majú potenciál šíriť ho ďalej. Každé moje dielo je nový krok otvárajúci nové brány ku každodennému dobrodružstvu. Moja motivácia pokračovať v práci je postupne sa zlepšovať a približovať sa ideálu, ktorý som si stanovil.
Mali ste šancu tvoriť dielo pre horolezeckú legendu Reinholda Messnera. Akým spôsobom vás ovplyvnila táto spolupráca ako osobnosť?
Vďaka stretnutiu s ním som si uvedomil zaujímavú skutočnosť – ľudia, ktorí majú alebo mali svetu čo poskytnúť, sú neuveriteľne pokorní. Táto vlastnosť ich z môjho pohľadu úplne presahuje. Toto sa mi spojilo s Reinholdom a aj s inými ľuďmi, ktorí sú špičky vo svojich odboroch. Títo ľudia sú pre mňa obrovskou motiváciou. Samotný proces formuje človeka v najlepšom možnom zmysle. Pri lezení v skalách, rovnako ako v živote, sa môže stať, že sa niečo zlomí alebo praskne a čas akoby zastal. V takých chvíľach sa mi v mysli vynárajú skúsenosti s niektorým výstupom, keď som musel pokračovať bez zastavenia. Iná možnosť, ako ísť vpred, jednoducho neprichádza do úvahy. Pracovitosť, skromnosť a odvaha sú kvality, ktoré nás posúvajú vpred. V horách aj v živote je rovnako dôležité vedieť, aké budú vaše nasledujúce kroky – preto rozvíjam talent myslieť do budúcnosti.
